Zápas kresťana
Po pokání a návrate človeka k Bohu začína zápas. Mnohí kresťania ohraničili kresťanský život pokáním, spoveďou a zachovávaním určitých náboženských povinností. Kresťanský život je však neustály zápas. Christos hovorí: „Usilujte sa vchádzať tesnou bránou.“[1] Apoštol Pavol píše: „Bojuj dobrý zápas viery.“[2]
V tomto svete veriaci človek duchovne zápasí. Je to najušľachtilejší zápas, ku ktorému je človek volaný tu na zemi. Dnes väčšina kresťanov duchovne nezápasí a platí o nich to, čo povedal Pán biskupovi sardskej Cirkvi: „Máš meno, že žiješ a si mŕtvy.“[3] Väčšina z nich duchovne zomrela, prestala duchovne zápasiť, dohodla sa s nepriateľom.
Jedným dôvodom, pre ktorý kresťan zápasí, je to, že teraz má nepriateľov. Jeho nepriatelia sú svet, telo, diabol. Nepriateľom človeka nie je sused, ani jeho brat. Nepriateľom človeka je len diabol, ktorý prostredníctvom nich pôsobí. On nás nenávidí, bojuje proti nám, chce našu smrť. Pán ho nazval „vrahom človeka“. Nepriateľom je ešte svet, ktorý nás obklopuje. Ten proti nám bojuje a chce nás mať pre seba. Nepriateľmi sú aj telo, naše ja, naše vášne a slabosti. Ak veriaci kresťan chce žiť Christov život, je volaný postaviť sa na odpor všetkým týmto nepriateľom.
Prevzaté z knihy: P. Panagiotidis: Cesta s Bohom. Kallipetra – Rachis Veroias, Grécko 2001.
[1] Lk 13, 24.
[2] 1Tim 6, 12.
[3] Zj 3, 1.
