Chrám Svätej Múdrosti

Cisár Konštantín Veľký v roku 324 na strategicky mimoriadne významnom mieste medzi Európou a Áziou na Bospore založil nové mesto a v roku 330 tam z Ríma preniesol svoje sídlo. Založením novej cisárskej rezidencie povýšil grécku osadu Byzantion na druhé hlavné mesto Rímskej ríše, ktoré dostalo pomenovanie Nový Rím alebo Konštantínopol. Slovania toto mesto nazývali Carihrad. Dnes sa volá Istanbul a nachádza sa v Turecku.[1]

Konštantínopol bol hlavným mestom Východorímskej (Byzantskej) ríše až do 29. mája 1453, kedy ho Osmanskí Turci dobyli. Počas viac ako tisícročnej histórie sa stal významným strediskom politického, náboženského a kultúrneho života Grékov. Opevnenie, ktoré obklopovalo mesto, malo dĺžku 20 kilometrov a spolu so 400 vežami bolo jednou z najväčších stavieb v histórii.

Najväčšiu pozornosť priťahuje chrám Svätej Múdrosti (Agía Sofía), ktorý je jedným z najväčších chrámov na svete. Je možné ho považovať za skutočný skvost byzantskej architektúry, preto by mal byť zachovaný pre ďalšie generácie.

Tento veľkolepý chrám, ktorý bol viac ako tisíc rokov centrom gréckeho pravoslávneho kresťanstva, má rozmery 77 x 72 metrov. Pôsobivá kupola má priemer 33 metrov a výšku 62 metrov od podlahy.

Chrám Svätej Múdrosti v súčasnej podobe nie je prvou, ale treťou formou chrámu.

Prvý chrám typu baziliky s drevenou strechou dal postaviť cisár Konštantín Veľký v roku 330 po Christu, keď presunul hlavné mesto Rímskej ríše z Ríma do Nového Ríma. Stavbu chrámu dokončil jeho syn Konstantius a 15. februára 360 bol chrám posvätený.

Počas vlády cisára Arkádia chrám v roku 404 podpálili rozzúrení prívrženci Jána Zlatoústeho, ktorého cisárovná Eudoxia poslala do vyhnanstva. Cisár Teodósios II. dal chrám znovu vybudovať ako baziliku s drevenou strechou. Konštantínopolský patriarcha Attikos slávnostne posvätil chrám Svätej Múdrosti 11. januára 415. V roku 532 bol opäť podpálený.

Cisár Justinián I. sa rozhodol na tom istom mieste postaviť nový, ale omnoho impozantnejší chrám, aby dominoval hlavnému mestu Východorímskej (Byzantskej) ríše. Základy tohto veľkolepého chrámu boli položené 23. februára 532. Stavebný projekt vyhotovili architekti Antémios Trallianós a Isídoros Mileský, ale ani jeden z nich sa nedožil dokončenia chrámu.

Na stavbe chrámu počas šiestich rokov pracovalo tisíc majstrov a desať tisíc remeselníkov. Posvätenie chrámu sa uskutočnilo 27. decembra 537. Keď cisár Justinián vstúpil do chrámu a zbadal nádheru tejto impozantnej stavby, zvolal: „Chvála Bohu, že ma učinil hodným vybudovať takéto dielo. Prekonal som ťa Šalamún!“

Chrám Svätej Múdrosti bol 6. decembra 1985 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ján Zozuľak