Rodina svätého Paisija Svätohorského
Predkovia starca Paisija Svätohorského sa vyznačovali zvláštnou zbožnosťou. Jeho stará matka Chatzi-Christína mala súkromnú kaplnku archanjela Michala, ďaleko od dediny. Z času na čas tam zostávala sama v pokoji s modlitbou a pôstom. Keď ju v zime sneh odrezal od sveta, na okne chrámu nachádzala teplý chlieb. Pomodlila sa a zjedla ho. Mala dom aj v Adane. Tam hostila ctihodného Arsénia, keď peši šiel na púť do Svätých Miest (Jeruzalema).
Ich prvotné priezvisko bolo Chatzidigenís. Neskôr boli nútení prijať ako priezvisko meno pradeda starca, ktorý sa volal Teodósios. To znamená, že jeho otec sa najprv volal Pródromos Teodosíou. Keďže ho však prenasledovali Turci, opäť zmenil svoje priezvisko na Eznepídis, čo znamená cudzinec. Potomok urodzenej rodiny vo Fárase, ktorý zachovával tradíciu vedenia dediny (starostu) po mnoho generácií, bol starostom celé desaťročia, pretože mal dar administratívneho vedenia. Bol verný a zbožný. Zvlášť mal vo veľkej úcte ctihodného Arsénia, ktorého vo všetkom počúval.
Pródromos bol dobrý majster a vedel urobiť všetko, čo chytil do rúk. Pracoval ako poľnohospodár vo Fárase, ale mal aj pec na výrobu železa. Bol statočný a odvážny. Od mladosti skúmal neprístupné oblasti Fárasy a vystupoval na nebezpečné skaly. Ako šestnásťročný zápasil s levom a zranil ho. Cítil veľkú lásku k vlasti, bol smelým bojovníkom, vynikajúcim strelcom a nebojácnym obyvateľom pohraničia. Často zachránil dedinu od Cetov. Raz sa obliekol za Turkyňu a prišiel do ich úkrytu. Vyhľadal veliteľa, zobral mu zbraň a spolu so svojimi statočnými mužmi naháňali Cetov. Často sa ocitol v nebezpečenstve, raz ho dokonca zajali, ale ochraňovali ho modlitby ctihodného Arsénia.
Keď ako starosta odišiel do Adany ohľadne záležitostí dediny a objavil sa pred Kemalom, ktorý si vážil jeho udatnosť, vypočul si od neho pozdrav: „Vitaj, mládenec, Romiós.“
Neskôr v Grécku, keď bola vyhlásená grécko-talianska vojna, už vo vysokom veku, ale s mladíckym entuziazmom, chcel ísť bojovať ako dobrovoľník.
Bol spravodlivý, súcitný a miloval blížnych. Keď štát dal pozemky utečencom, aby si postavili domy, Pródromos ako starosta aj v Kónitsi uprednostnil najprv iných Fárasiotčanov a pre svoju rodinu nechal najhorší pozemok, najneúrodnejšie pole. Aby zúrodnil nepoľnohospodársku pôdu a očistil ju od krovia, zapálil oheň, ktorý mu však poškodil oči.
Matka starca sa volala Eulogía. Pochádzala z rodu Frangopoulosa a mala príbuzenský vzťah s ctihodným Arséniom. Bola rozvážna, bystrá, pracovitá, veľmi zbožná a bola vychovávaná radami ctihodného Arsénia. Eulogíu vydali mladú za Pródroma Eznepídisa. Mala iba pätnásť rokov.
Požehnané duše, Pródromos a Eulogía, mali desať detí. Prvé dve, Katarína a Sotiría, zomreli malé. Keď ctihodný Arsénios pokrstil tretie, povedal, aby mu dali meno Zoí, čo znamená život. Odvtedy všetky prežili. Ich mená sú: Zoí, Mária, Rafaíl, Amalía, Charálambos, Arsénios (starec Paisij), Christína a Lukáš.
Prevzaté z knihy: Isaak, Jeromních: Život starca Paisija Svätohorského. Bratislava 2013.
Rodina svätého Paisija Svätohorského
