Cirkev je Christovým Telom
Každá miestna Cirkev, akokoľvek ju nazveme, metropólia alebo patriarchát, nie je jednou z mnohých takzvaných Cirkví, ale Cirkvou Christa. Moskovský patriarchát je Christovou Cirkvou. Konštantínopolský patriarchát je Christovou Cirkvou. Svätá pirejská metropólia je Christovou Cirkvou. Dokonca ani cirkevné obce nerozbíjajú jednotu Cirkvi, ale v zmenšení sú Cirkev, jedna Cirkev. Chrám svätej Barbory a každý svätý chrám nie je jednou z mnohých Cirkví, ale v zmenšení je jedna Christova Cirkev.
Je to podobné ako v prípade Baránka, Tela Christa na svätej liturgii. Christos na svätom oltári a v svätej čaši je jeden, „rozdeľovaný a nerozdeliteľný“ (razdrobľajemyj i nerazdiľajemyj), preto keď prijímame sväté Dary, neprijímame časť Christa, ale celého Christa, vo všetkých končinách zeme, kde sú veriaci a zúčastňujú na sa svätom Prijímaní. Všetci prijímame celého Christa, toho istého Christa, to isté Telo, tú istú Krv, akokoľvek malá by bola častica. Jedna kvapka Jeho Krvi a najmenšia časť Jeho Tela je celý Christos. Je hriech hovoriť, že „nič som necítil, keď mi kňaz dal prijať veľmi malú časticu“. Kňaz nie je vinný, my sme na vine, problém je v našom vnútri! Pocit je duševný, jednota je duchovná, nesúvisí s chuťou, s tým, aká malá alebo veľká je častica. Malá či veľká, každopádne je to sám Christos.
Prevzaté z knihy: ANAGNOSTÓPOULOS, S.: Verím… „v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“. Prešov 2012.
