Duchovné bohatstvo

Schovávaj svoje duchovné bohatstvo a neukazuj ho, keď to nie je potrebné. Pozri, ako ľudia schovávajú svoje materiálne bohatstvo a keď sú prinútení povedať, aké bohatstvo majú, vždy zakrývajú hlavné sumy a zverejňujú iba menšie. Je veľmi málo ľudí, ktorí zverejňujú všetko, čo majú a ešte menej je tých, ktorí zverejňujú viac, ako v skutočnosti majú (a tých svet považuje za neserióznych a nerozumných). Tu máš jasný dôkaz, ako je potrebné skrývať svoje duchovné bohatstvo, teda cnosti a dobré skutky, pôsty, bdenia a modlitby.

Prečo múdre deti tohto sveta neukazujú svoje duchovné bohatstvo? Z dvoch dôvodov: aby sa o tom nedozvedeli zlodeji a aby nevyvolali závisť u zlých ľudí. Aj vo vzťahu k duchovnému bohatstvu existujú zlodeji a závistlivci. Sú to duchovia zloby. Len čo odhalíš svoje duchovné bohatstvo, postarajú sa o to, aby ti ho zmenšili alebo premárnili, najmä vtedy, keď si ho bez nutnosti zverejnil (povedzme z márnomyseľnosti alebo, aby si sa pochválil). Zmocnia sa ho a minú ho. A tak ty, bohatý na duchovné poklady, sa nebadane a znenazdajky stávaš úbožiakom. Mnohí duchovní boháči, svätci, sa pred svetom správali ako blázni, aby vonkajším bláznovstvom schovali veľkú múdrosť a moc, ktorú mali.

Abba Izaiáš hovorí:

– Bohu sú milé tie cnosti, ktoré sa konajú v tajnosti.

Svätý Níl Sinajský dodáva:

– Pokrytá koža na tele je biela, odhalená je opálená a čierna.

Tak je to aj s našimi skrytými a odhalenými dobrými skutkami.

Z pripravovaného prekladu knihy Nikolaja Velimiroviča Ochridský prológ.

Zo srbského jazyka preložil Peter Soroka