Nevinná duša
Starec Paisij Svätohorský mi vyrozprával udalosť, ktorá sa udiala v jeho detstve:
– Keď som bol mladý a moja duša ešte nebola skazená, veľmi som miloval Christa a s krížom v ruke som sám šiel lesom, naplnený radosťou, spieval som, modlil som sa a chcel som sa stať mníchom. Avšak moji rodičia mi hovorili, že najprv mi musí narásť brada a potom môžem odísť. A keďže som bol malý, smiali sa zo mňa, že keď sa tak ponáhľam, musím si stále česať líca hrebeňom, aby mi rýchlo narástla brada. Ja, vtedy ešte jednoduchý, som tomu uveril a celkom som si zodrel líca!
Keď som sa nachádzal v tomto stave, v lese som stretol mladíka z tej istej dediny, z ktorej som pochádzal aj ja. V ruke som držal kríž a on, keď ma zbadal, opýtal sa:
– Čo je to?
A ja som mu odpovedal:
– Kríž nášho Christa.
On, keďže nemal dobré myšlienky, mi povedal:
– Arsénios (toto bolo moje svetské meno), si hlúpy! Never tomu. Boh neexistuje. Toto a všetko ostatné, čo sa týka náboženstva, je výplodom a výmyslom kňazov. My pochádzame z opice. Aj Christos bol jednoduchým človekom.
Toto mi povedal a odišiel. Moju, vtedy nevinnú dušu táto zlá myšlienka mladíka hlboko ovplyvnila a naplnila čiernymi mračnami.
Tam v lese, úplne sám, som bol ničený myšlienkami. Možno, hovorila mi jedna, neexistuje Boh a ja zbytočne verím, alebo možno je to inak… Vyvedený z miery, zúfalý a strašne zarmútený som chcel, aby mi Christos, ak existuje, niečo ukázal, aby som uveril. Nič sa však nedialo.
Znechutený z celej tejto situácie som si ľahol na zem, aby som si oddýchol. V tej chvíli vošla do mojej vtedy nevinnej duše dobrá a úprimná myšlienka a pošepkala mi:
„Počkaj! Christos, ktorý prišiel na zem, nebol najlepší a najdobrosrdečnejší zo všetkých ľudí? Nikdy nikto nevidel ani nenašiel na ňom nič zlé. Tak teda, či je Boh alebo nie je, mňa to nezaujíma. Ja na základe toho, že je najlepší, ktorý prišiel na zem, a pretože nepoznám nikoho lepšieho ako je On, budem sa snažiť, nakoľko môžem, podobať sa Mu a budem celkom poslušný všetkému, čo mi hovorí Evanjelium. Dokonca, ak bude potrebné, pre toľkú Jeho dobrotu položím za Neho aj svoj život!“
V tej chvíli zmizli všetky moje zlé myšlienky a moja duša sa naplnila nekonečnou radosťou, lebo moc úprimnej myšlienky zničila všetky pochybnosti. Keď som takto uveril a rozhodol sa zamilovať si Christa nakoľko môžem, len a len z úprimnosti, v tej chvíli nasledoval aj jeden zázrak z neba, ktorý spečatil to, čo mi poradila dobrá myšlienka. Vtedy som si pomyslel: „Nech príde, kto chce, aby mi povedal, že neexistuje Boh!“
Keďže mi nestačilo len rozprávanie starca o úprimnej myšlienke, ktorá mu zišla na um, zvedavo som sa ho opýtal, aký zázrak videl vtedy v lese.
Starec sa dostal do ťažkej situácie a povedal mi, že to nemôže prezradiť. Tak mi ukázal, že ani ja nemám vyhľadávať zázraky, ale má mi postačiť úprimnosť, pretože ona je kľúčom, ktorý otvára dvere k blahám.
Neskôr mi starec povedal, že vtedy videl Spasiteľa.
Prevzaté z knihy: Jeromních Christodoulos Svätohorský. Starec Paisij. Bratislava 2015
