O modlitbe
Tí, ktorí sa skutočne rozhodli slúžiť Pánovi, musia pamätať na Boha a venovať sa ustavičnej modlitbe mysle prizývaním Jeho Mena: „Pane Isuse Christe, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“
Po jedle sa môžeš modliť: „Pane Isuse Christe, Synu Boží, modlitbami Bohorodičky, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“
Môžeš sa obrátiť obzvlášť k Bohorodičke: „Presvätá Bohorodička, zachráň nás,“ alebo hovoriť archanjelský pozdrav: „Bohorodička Panna, raduj sa radosťou obdarená Mária…“
Takýmto zamestnaním mysle nielenže zachovávame svoje svedomie pokojné, ale môžeme sa priblížiť k Bohu a zjednotiť sa s Ním, pretože podľa Izáka Sýrskeho sa k Bohu nemôžeme priblížiť inak, ako ustavičnou modlitbou.
Keď sa modlíš v chráme, stoj pozorne. Pomôže ti pri tom, keď budeš mať zatvorené oči. Otvor ich len vtedy, keď ťa opanuje ospalosť a nedbalosť. V tej chvíli upriamuj svoj zrak na ikonu a sviečku, ktorá pred ňou horí.
Keď ťa počas modlitby opantajú myšlienky, buď pokorný a pros o odpustenie slovami: „Zhrešil som, Pane, slovom, myšlienkou, skutkom a všetkými svojimi zmyslami.“
Neustále bojuj proti nesústredenosti mysle. V opačnom prípade tvoja duša pôsobením diabla prestane pamätať na Boha a odvráti sa od Božej lásky, ako hovorí svätý Makários:
„Všetka starostlivosť nášho nepriateľa spočíva v oddialení našej myšlienky od pamätania na Boha, od našej bázne a lásky k Nemu.“
Keď sa myseľ a srdce zjednotia v modlitbe a myšlienky prestanú lietať sem a tam, Božia blahodať osvecuje a zohrieva dušu a tajomná radosť i pokoj napĺňa celé vnútro človeka. Za všetko sme povinní ďakovať Bohu a odovzdať svoje ja Jeho vôli. Zároveň by sme k Nemu mali upriamiť všetky svoje myšlienky, slová i skutky, a snažiť sa o to, aby všetko slúžilo len Jeho vôli.
Prevzaté z knihy: Zozuľak J. Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
O modlitbe
