Starostlivosť o dušu
Píšeš mi, že sa chceš dozvedieť, aká nevyhnutná je spoveď. Uvádzaš, že predtým si sa spovedal často, ale teraz si prestal, lebo ktosi sa z teba vysmial. Nemal si to robiť. Veď koho svet nevysmial? Či nepoznáš slová: „Beda tomu, kto sa bude smiať tu, pretože tam bude plakať a nariekať!“
Píšeš, že sa venuješ vinici. A darí sa jej, lebo sa o ňu staráš a kultivuješ ju. Ale ak by si niekto všimol tvoju vinicu a vysmial by sa z teba preto, lebo ju starostlivo kultivuješ a staráš sa o ňu, prestal by si sa o ňu starať? Určite nie.
Ako si mohol prestať starať sa o svoju dušu, ktorá je cennejšia ako všetky vinice na svete? Keď zomrieš, vezmeš so sebou len svoju dušu! Svoju vinicu necháš tu. Snaha o kultivovanie duše je dôležitejšia ako čokoľvek iné. Len starostlivosť o vlastnú dušu má hodnotu vo večnom živote, preto ťa prosím: Kajaj sa a začni sa znovu spovedať.
Prevzaté z knihy: Zozuľak, J.: Nikolaj Velimirovič, Nový Zlatoústy. Prešov 2003.
