Úprimnosť v duchovnom živote
Starec Paisij Svätohorský stále zdôrazňoval, že všetko, čo konáme, má hodnotu len vtedy, keď to konáme úprimne. Nabádal nás, aby sme stále zápasili úprimne a nie pre sebecké ciele. Tiež chcel, aby sa aj naša viera v Christa opierala o úprimnosť, preto hovoril:
– Ten, kto vyžaduje zázraky, aby uveril a zamiloval si Boha, nie je si istý svojou vierou. Keby Boh chcel, môže v priebehu niekoľkých sekúnd jediným zázrakom, ktorý by videl celý svet, spôsobiť, aby všetci ľudia uverili. Ale nerobí to, lebo by obmedzoval slobodný výber človeka a človek by uveril v Boha nie úprimne a pre Jeho nadmernú dobrotu, ale kvôli Jeho nadprirodzenej moci.
Pre Boha má hodnotu a „počíta sa“, ak si Ho človek zamiluje len a len preto, že je dobrý.
Christos sa z lásky k nám stal človekom, bol vysmievaný, opľuvaný, zbitý, zhanobený, ukrižovaný a prelial svoju krv. Týmto všetkým každému jasne ukazuje, že On je skutočne láska. A keďže „Boh je láska“, už len kvôli tomu by sme Ho mali milovať a veriť v Neho, že je naším Bohom, pretože okrem Neho sme nevideli nikoho dobrého.
Ak niekto, hoci vidí celú túto obeť nášho Christa a Jeho lásku, neverí, že je naším Bohom, ale vyžaduje zázraky, aby uveril, ten nikdy nebude správne milovať ani veriť.
Prevzaté z knihy: Jeromních Christodoulos Svätohorský. Starec Paisij. Bratislava 2015
Úprimnosť v duchovnom živote
