Nazeranie nestvoreného Božieho svetla
Ctihodný Serafim Sarovský mal vynikajúcu pamäť. Ako malý chlapec navštevoval sväté bohoslužby, preto vedel naspamäť veľa cirkevných piesní, ktoré rád spieval pri práci vo svojej pustovni. Niektorí ľudia si všimli, že mnohé z týchto piesní zodpovedajú miestu a spôsobu jeho askézy. Veľmi rád a často spieval Bohorodičen 1. hlasu v sobotu na večernej bohoslužbe: „Celosvetová sláva…“ na počesť Presvätej Bohorodičky, ktorú považoval za ochrankyňu svojej pustovne. Spieval tiež piesne o živote pustovníka, ktoré povzbudzovali a pozdvihovali jeho dušu a odhaľovali mu veľkú Božiu lásku k človeku i k celému stvoreniu.
Veľmi usilovne a s modlitbou pracoval v záhrade, pri včelách, v lese a ponáral sa do takého vysokého duchovného nazerania duchovných tajomstiev, že bez toho, aby si to sám uvedomoval, prerušoval prácu, náradie mu padalo z rúk a jeho pohľad dostával zvláštny charizmatický výraz. Ctihodný Serafim zostupoval do hĺbok svojej duše, mysľou vystupoval k nebesiam a vznášal sa v nazeraní nestvoreného Božieho svetla. Keď sa pri ňom počas takýchto chvíľ niekto náhodou ocitol alebo okolo neho prechádzal, neodvážil sa prerušiť tieto požehnané stavy, ale nepozorovane odišiel.
Serafim v každom predmete a v každej práci videl tajomný vzťah k duchovnému životu, preto svoje duchovné oči upriamoval len k Bohu. Keď rúbal drevo na jeden alebo tri kúsky, premýšľal o veľkom tajomstve Jedného Boha v troch hypostázach (osobách).
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
