Nebezpečenstvo ateizmu
Otec Arsénios raz spolu s ďalšími dedinčanmi šiel slúžiť bohoslužby do kaplnky svätého archanjela Michala. Tento malý chrám bol vzdialený od dediny približne hodinu a pol cesty pešo. Mnohí Fárasiotčania mali svoje polia v blízkosti kaplnky a zostávali tam počas letných mesiacov až do zberu úrody. Nuž, keď otec Arsénios skončil svätú liturgiu, zobral svätenú vodu a šiel kropiť role. Niektorí pútnici ho nasledovali a ďalší sedeli pred chrámom v tieni stromu.
Na vetvách tohto stromu bolo chorými ľuďmi viac priviazaných nití a handričiek ako listov. To znamená, že keď ochoreli ľudia, ktorí bývali na poliach, lebo nebolo ľahké ísť do Fárasy za Chatziefentisom, pretože to bolo ďaleko a pretože kaplnka nebola stále otvorená, nakoľko bola súkromná a zamykali ju, aby ju neznesvätili Turci, chodili a modlili sa pred chrámom archanjela Michala. Potom odtrhli niť alebo handričku z oblečenia, ktoré sa dotýkalo boľavej časti ich tela, priviazali ju na strom a hovorili: „Svätý, zober mi bolesť. Ty si svätý a môžeš to urobiť.“ Archanjel Michal ihneď uzdravoval chorých veriacich.
Nuž, medzi pútnikmi, ktorí sedeli v tieni tohto stromu, ako som uviedol, bol aj istý bohatý Fárasiotčan, ktorý býval v Batumi a po mnohých rokoch navštívil svoju domovinu. Dlhoročný pobyt ďaleko od rodnej krajiny ho, žiaľ, oddialil aj od Boha a bezočivo sa vyjadroval proti Christovi a Jeho Cirkvi. Okrem nerozumných teórií, ktorými škodil svojim jednoduchým krajanom, istému mladíkovi povedal, aby zrezal strom, o ktorom som hovoril, a všetkých nazýval zaostalými. Mládenec nestrácal čas a začal rezať, ale ostatní mu v tom bránili.
Medzitým sa otec Arsénios vrátil z posväcovania polí a veľmi sa zarmútil nad zlom, ktoré tento neveriaci človek urobil v dušiach veriacich. Prísne mu povedal:
– Anastásios, pošlem ťa tam, odkiaľ si prišiel.
Chatziefentis sa vzdialil a pomodlil sa. Zrazu sa objavila veterná smršť, ktorá zahalila Anastásia a ten zmizol. Jeho príbuzní sa znepokojili a zarmútili, ale otec Arsénios ich utíšil:
– Nezarmucujte sa, Anastásios sa má dobre a je vo svojom obchode.
Odvtedy uplynulo veľa rokov. Nemali o ňom žiadne informácie, pretože aj on sám sa hanbil prísť do kontaktu so spoludedinčanmi. Raz, keď celkom náhodou dvaja Fárasiotčania prechádzali cez Tokáti, neďaleko Sevástie, zbadali na informačnej tabuli jedného obchodu meno „Anastásios Vartopulos“. Zostali prekvapení, pretože si spomenuli na slová Chatziefentisa. Po tomto stretnutí Panagiótis, synovec Anastásia Vartopulosa, zatúžil po Fárase a šiel za svojimi krajanmi. Žiaľ, on bol tiež ovplyvnený svojím strýkom a neveril v Boha. Aj on začal robiť zlo svojimi ateistickými teóriami.
Raz, keď otec Arsénios šiel cez dedinu a všetci sa z úcty postavili, aby od neho prijali požehnanie, on nielenže sa nepostavil, ale vysmieval sa z ostatných a hovoril, že sa správajú ako stareny, ktoré utekajú za kňazmi. Otec Arsénios sa na neho s bolesťou zadíval a šiel sa pomodliť, aby Boh zasiahol na úžitok jeho duše. Po chvíli sa Panagiótis začal váľať po zemi. Jeho spoludedinčania zo začiatku nechápali. Mysleli si, že sa vysmieva z tých, ktorí robia poklony, a povedali mu: „Vstaň, Panagiótis, čo je to za neporiadok, ktorý robíš ako malé dieťa a špiníš si oblečenie?“ Neskôr však pochopili, že za bezočivé správanie ho opustila Božia blahodať a posadol ho démon. Ihneď prišli za Chatziefentisom a vyrozprávali mu, čo sa stalo. On im povedal:
– Prineste mi jeho oblečenie a pomodlím sa nad ním, aby vás neroztrhol. Vedzte, že odteraz bude napoly blázon, ale nebude robiť zlo ani neporiadok. Neskôr pôjde na pole orať a prenocuje tam s úmyslom, aby pooral ešte viac. Tej noci prídu Ceti a zabijú ho. Tak bude zachránená jeho duša.
O niekoľko rokov sa naozaj stalo presne tak, ako povedal Chatziefentis.
Prevzaté z knihy: Mních Paisij Svätohorský: Život starca Arsénia Kappadockého. Bratislava 2015.
