Nikolaj Motovilov
V septembri 1831 prišiel za ctihodným Serafimom Sarovským ťažko chorý statkár Nikolaj Motovilov, ktorý sa vďaka jeho modlitbám zázračne uzdravil. Vo svojom denníku Motovilov takto opisuje túto udalosť:
„Veľký starec Serafim ma uzdravil zo strašných a neuveriteľne silných reumatických bolestí a z ďalších chorôb. Celé moje telo bolo ochrnuté, nohy nehybné, kolená opuchnuté, chrbát a stehná plné rán. Tri roky som veľmi trpel a nikto mi nevedel pomôcť. Moje uzdravenie sa uskutočnilo takto:
- septembra 1831 ma priniesli do sarovskej pustovne. 7. a 8. septembra, v deň narodenia Presvätej Bohorodičky, som mal možnosť dvakrát sa rozprávať s otcom Serafimom v jeho kélii, ale ešte som sa neuzdravil. 9. septembra ma k nemu do neďalekej pustovne priviedli štyria muži, ktorí ma držali za ruky, a piaty, ktorý mi podopieral hlavu. Starec bol obklopený mnohými návštevníkmi, s ktorými sa rozprával. Položili ma na lúku vedľa vysokej a veľmi hrubej borovice. Na moju prosbu, aby mi pomohol a uzdravil ma, otec Serafim odpovedal:
– Ale ja nie som lekár. Kto prosí o uzdravenie z akejkoľvek choroby, musí navštíviť lekárov.
Podrobne som mu vyrozprával o svojom trápení. Povedal som mu, že som vyskúšal všetky spôsoby liečby, ale neúspešne, a že pre mňa už neexistuje uzdravenie. Nemám žiadnu nádej, okrem Božej blahodate. Som hriešny a pretože nemám odvahu pred mojím Pánom a Bohom, prosím ťa o modlitby, prostredníctvom ktorých ma Boh uzdraví. Starec sa ma opýtal:
– Veríte, že Pán náš Isus Christos je Bohočlovek a Jeho najsvätejšia Matka je večná Panna?
– Verím, – odpovedal som mu.
– A veríte, – pokračoval, – že Pán, ktorý v minulosti jediným slovom alebo jediným dotykom uzdravoval všetky choroby ľudí, môže aj teraz jediným slovom rovnako ľahko uzdraviť tých, ktorí potrebujú Jeho pomoc? A že príhovor Jeho Matky za nás má veľkú moc? A že Pán Isus Christos prostredníctvom jej prosieb môže aj teraz jediným slovom celkom uzdraviť aj vás?
Odpovedal som, že tomu celou dušou a celým srdcom úprimne verím, a keby som neveril, neprikázal by som týmto mužom, aby ma k nemu priniesli.
– Nuž, keď veríte, ste už zdravý!
– Ako som zdravý, – opýtal som sa, – keď ma vy a moji známi držíte za ruky?
– Nie, – povedal mi, – teraz je vaše telo celkom zdravé.
V tej chvíli prikázal mužom, ktorí ma držali, aby ma pustili. Sám ma chytil za ramená, zodvihol zo zeme a keď ma postavil na nohy, povedal mi:
– Stojte istejšie a silnejšie si oprite nohy o zem! Áno, takto! Nebojte sa, ste už celkom zdravý.
Uprene sa na mňa zadíval a s radosťou dodal:
– Vidíte, ako pevne teraz stojíte na nohách?
– Chcem, či nechcem, stojím pevne, keď ma vy silno držíte, – odpovedal som.
Prestal ma držať a povedal mi:
– Teraz vás už ani ja nedržím. Stojíte pevne aj bez mojej pomoci. Choďte smelo, Pán vás uzdravil. Vykročte vpred.
Keď ma jednou rukou chytil za moju ruku a druhou ma jemne postrčil za chrbát, priviedol ma cez trávu na nerovný terén pri borovici a povedal:
– Hľa, zbožný človeče, ako dobre ste začali!
– Lebo ste láskavý a pevne ma vediete, – odpovedal som mu.
– Nie, – povedal mi a stiahol ruku z môjho chrbta, – samotný Pán vás chcel celkom uzdraviť a Božia Matka Ho o to prosila. Aj bez mojej pomoci budete odteraz chodiť a stále budete pevne stáť na nohách. Vykročte vpred…
Začal ma strkať, aby som išiel ďalej.
– Spadnem a zraním sa…
– Nie, – povedal mi, – nezraníte sa, budete pevne kráčať.
Zrazu som vo svojom vnútri pocítil akúsi Božiu moc, ktorá ma posmelila a kráčal som pevným krokom. Potom ma otec Serafim náhle zastavil so slovami:
– Stačí! Presvedčili ste sa, že Boh vás celkom uzdravil? Pán zobral vaše neprávosti a očistil vás z vašich hriechov. Vidíte, aký veľký zázrak vám Boh vykonal? Bez pochybností stále verte v Neho, nášho Christa a Spasiteľa, a dôverujte Jeho milosrdenstvu voči vám. Milujte Ho celým svojím srdcom, oddajte sa Mu celou svojou dušou, stále neochvejne dúfajte v Neho a ďakujte Kráľovnej nebies za jej veľké milosrdenstvo voči vám. Vaše trojročné trápenie vás veľmi vyčerpalo, preto nechoďte dlho. Pomaly si zvykajte na chôdzu a chráňte si zdravie ako drahocenný Boží dar.
Ešte sme sa dlho rozprávali a do ubytovne ma poslal celkom zdravého. Mnohí pútnici boli svedkami môjho uzdravenia. Do monastiera sa vrátili skôr ako ja a všetkým rozprávali o tomto veľkom zázraku.“
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
Nikolaj Motovilov
