Prezieravý starec

Istý človek vyrozprával svoju skúsenosť zo stretnutia s prezieravým starcom Amvrosijom Optinským:

Krátko pred smrťou starca Amvrosija som prišiel do Optiny za predstaveným monastiera po peniaze za ikonostas, ktorý som zhotovil. Dostal som peniaze za vykonanú prácu a pred odchodom som zašiel za starcom Amvrosijom po požehnanie na cestu. Domov som sa ponáhľal, pretože nasledujúci deň mi mala prísť objednávka na prácu v hodnote desať tisíc a zákazníci sa mali dostaviť na druhý deň. Za starcom prišli mnohí ľudia, ako obyčajne. Vďaka prezieravosti vedel, že na neho čakám a chcem sa s ním stretnúť. Prostredníctvom svojho poslušníka ma večer pozval na čaj. Napriek tomu, že som sa veľmi ponáhľal, bolo mi cťou a radosťou navštíviť starca a vypiť s ním čaj, preto som sa rozhodol odložiť cestu na večer s presvedčením, že hoci budem cestovať celú noc, domov prídem načas. Večer som zašiel k starcovi, ktorý ma prijal veľmi veselý a radostný. Bol som celý bez seba a necítil som zem pod nohami. Zdržal som sa pri ňom veľmi dlho a už sa stmievalo, keď mi povedal:

– Choď s Bohom. Prenocuj tu, zajtra pôjdeš na bohoslužbu a potom prídeš ku mne na čaj.

– Ako to? – pomyslel som si, ale nemal som odvahu starcovi protirečiť.

Prenocoval som a po bohoslužbe prišiel k starcovi na čaj. V duchu ma trápili myšlienky ohľadne mojich zákazníkov a pomyslel som si, že do večera sa ešte vrátim domov. Vypili sme čaj a chcel som požiadať starca o požehnanie na cestu domov. Ani ma nepustil k slovu a povedal mi:

– Príď dnes nocovať ku mne.

Až sa mi nohy podlomili, ale nemohol som odmietnuť jeho návrh. Uplynul deň, uplynula noc. Ráno som sa osmelil a v každom prípade som chcel odísť. Dúfal som, že moji zákazníci ma kvôli peniazom počkajú. Starec mi však znovu nedovolil ani otvoriť ústa a povedal:

– Dnes príď na celonočné bdenie a zajtra na svätú liturgiu. Večer opäť prenocuješ v mojej kélii!

Čo je to zase! Už som sa celkom nazlostil a pravdupovediac v duchu som sa voči starcovi prehrešil. Veď je prezieravý! Iste vie, že pre jeho dobrotu som prišiel o výhodný obchod. Tak som sa na starca nazlostil, že to nemôžem ani vysloviť. Nechcelo sa mi ani modliť a v hlave mi vŕtalo: To je ten tvoj starec! Premárnil ti tvoj zárobok. V tej chvíli som sa cítil strašne.

Po celonočnom bdení ku mne starec prišiel znovu veľmi veselý. Bolo mi trápne a pomyslel som si, čomu sa teší. Nemám odvahu ani vysloviť, ako som sa trápil. Prenocoval som tam aj tretiu noc, počas ktorej sa moje trápenie zmenšilo. Už nevrátiš to, čo odplávalo…

Keď som ráno po svätej liturgii prišiel k starcovi, povedal mi:

– Je čas ísť domov. Choď s Bohom. Boh ťa požehná. Po čase sa nezabudni poďakovať Bohu!

Zrazu zo mňa spadlo všetko trápenie. Odišiel som z Optinskej pustovne a v srdci som cítil takú ľahkosť a radosť, ktorá sa nedá ani opísať. Premýšľal som o tom, prečo starec povedal: „Po čase sa nezabudni poďakovať Bohu!“ Je potrebné sa poďakovať za to, že ma Boh učinil hodným tri dni prebývať v chráme, pomyslel som si. Domov som sa neponáhľal a na svojich zákazníkov ani nepomyslel.

Čo si myslíte, že sa stalo, keď som prišiel domov? Otvoril som dvere a moji zákazníci prišli za mnou. To znamená, že podľa dohody sa tri dni omeškali. V tej chvíli som si pomyslel:

– Ach, starec môj, aké divné sú Tvoje skutky, Bože!

Tým sa to všetko neskončilo. Počúvajte, čo nasledovalo ďalej. Po krátkom čase starec Amvrosij zosnul. O dva roky neskôr ochorel môj starší majster. Mal som ho veľmi rád, pretože to nebol obyčajný človek, ale doslova zlatý. Viac ako dvadsať rokov býval v mojom dome. Keď ochorel, zavolali sme kňaza, aby ho vyspovedal a dal mu prijať sväté Christove Telo a Krv, kým je pri vedomí. Kňaz vyšiel od umierajúceho a povedal mi:

– Chorý vás volá k sebe. Ponáhľajte sa, aby nezomrel.

Prišiel som k nemu a keď ma zbadal, nadvihol sa a so slzami v očiach ma prosil:

– Odpusť mi môj hriech, hospodár! Chcel som ťa zabiť.

Zareagoval som:

– Čo to hovoríš?

A on pokračoval ďalej:

– Naozaj som ťa chcel zabiť. Pamätáš si, keď si sa z Optiny vrátil o tri dni neskôr? Traja sme sa dohodli, bol to môj návrh, a tri noci sme na teba pod mostom čakali, aby sme ti ukradli peniaze, ktoré si viezol z Optiny za ikonostas. Neostal by si tej noci živý, ale Boh ťa vďaka modlitbe niekoho zachránil od smrti bez pokánia. Odpusť mi, aby som spokojne vypustil dušu!

Bez rozmýšľania som mu povedal:

– Ja ti odpúšťam a aj Boh nech ti odpustí!

V tej chvíli ten človek skonal. Nech Boh dá jeho duši Nebeské kráľovstvo! Veľký bol jeho hriech, nech je veľké aj jeho pokánie!

Ján Zozuľak