Sila modlitby
Raz na sviatok svätého Jána Zlatoústeho si kresťania po svätej liturgii posadali pred chrám a jedli.
Pri chráme svätého Jána Zlatoústeho bola svätená voda, ktorá výdatne vytekala z diery v skale a zvysoka padala ako vodopád do rieky Zemantis. Inokedy sa zase úplne sťahovala späť a strácala sa.
Nuž, keď ľudia jedli, nejaká žena vstala, aby nabrala trochu vody. V tej chvíli sa voda sťahovala späť a žena utekala k Arséniovi Kappadockému a povedala mu to.
Arsénios zobral Evanjelium, pristúpil k diere v skale, kľakol si a trochu z neho prečítal. Voda znovu začala okamžite vyvierať.
Toto sa dialo často. Voda sa sťahovala a po dlhšom čase opäť vyvierala. Anastásios Levídis hovoril, že to bol prirodzený jav prílivu a odlivu. Ale Boží služobník Chatziefentis prosil svojho Pána, Boha, a On mu vrátil vodu, kedy chcel a vôbec nemusel čakať.
Prevzaté z knihy: Mních Paisij Svätohorský: Život starca Arsénia Kappadockého. Bratislava 2015.
