Spomienky na jeromnícha Gabriela
Na prvé stretnutie s jeromníchom Gabrielom (1962 – 2018) spomínam veľmi rád, pretože do veľkej miery mi ukázalo skutočný zmysel kresťanského života v dobe socialistického prenasledovania Cirkvi, kedy nebolo samozrejmosťou slobodne vyznávať svoju vieru a bez obmedzení chodiť do chrámu. Toto stretnutie nepochybne patrí k významným medzníkom môjho života v období, keď som napriek mnohým prekážkam, vyhrážkam a zákazom začal študovať teológiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Prvý rozhovor s otcom Gabrielom predznamenal môj hlbší záujem o hľadanie pravého duchovného života opierajúceho sa o autentickú tradíciu svätých Otcov.
V júli roku 1987 sme v dedine Ruská Volová na východnom Slovensku organizovali letný tábor pre pravoslávne deti. Spomínam si, že sa skončil detský tábor, na ktorom som bol hlavný vedúci, a ešte niekoľko dní sme zostali, aby sme vyčistili stany, nafukovačky, molitanové matrace a poukladali ich v dome, ktorý bol vtedy vo vlastníctve Bratstva pravoslávnej mládeže. Tento dom zároveň slúžil na organizovanie duchovných besied pre mládežníkov z celého východného Slovenska.
Nečakane sa tam objavil otec Gabriel, ktorý navštívil Slovensko v rámci vzájomných výmen poľskej a slovenskej mládeže. Zostal som prekvapený z toho, že k nám zavítal mních z Poľska, a nevedel som, ako sa mám k nemu správať. Moje obavy sa rýchlo rozplynuli, keď sa s nami začal rozprávať, pretože sa mi javil ako veľmi sympatický a príjemný človek. Jeho priateľské správanie na mňa zapôsobilo silným dojmom a ani som si neuvedomil, ako rýchlo sme sa spriatelili. Keďže som vedel rozprávať po rusky, umožnilo mi to bezprostredný kontakt.
Otec Gabriel s nami zostal niekoľko dní a veľmi zapálene rozprával o zmysle života, o mníšstve, o Isusovej modlitbe a o aktivitách poľskej pravoslávnej mládeže. Počúvali sme ho s veľkým nadšením a čím viac rozprával, tým viac sme pociťovali hlad po duchovnej múdrosti. Hltali sme každé jeho slovo. Rozprával tak zapálene a presvedčivo, že som ani na okamih nepochyboval o tom, čo hovorí. Jeho múdrosť bola ako nevyčerpateľná studňa a napriek tomu, že som študoval teológiu a pohyboval sa v „duchovnom“ prostredí, nikdy predtým som nikoho nepočul tak horlivo rozprávať o pravoslávnom učení a autentickom kresťanskom živote. Odvtedy uplynuli viac ako štyri desaťročia a nepamätám si, ktorí mládežníci strávili s otcom Gabrielom tieto nezabudnuteľné chvíle. S určitosťou však viem, že na besedách sa zúčastnil Ján Kupec, od ktorého som sa neskôr dozvedel, že pod vplyvom stretnutia s mladým a temperamentným jeromníchom Gabrielom o niekoľko rokov odišiel na Svätú Horu Atos a stal sa mníchom s menom Joanikij.
Keď otec Gabriel rozprával o živote mníchov v poľskom monastieri Supraśl, pocítil som silnú túžbu aspoň raz v živote navštíviť toto miesto a spoznať atmosféru asketického života mníchov. Ešte väčšia túžba navštíviť Poľsko sa vo mne zrodila, keď nám priblížil púť na Grabarku. Pozvanie sme pochopiteľne nemohli odmietnuť a prisľúbili sme otcovi Gabrielovi, že o rok ho navštívime. Svoj sľub sme dodržali a niekoľkí z nás absolvovali púť, na ktorú prišlo asi osemsto veriacich z celého Poľska. Bol to neuveriteľný duchovný zážitok a keď po mnohých rokoch spomínam na neopakovateľnú atmosféru tejto týždeň trvajúcej púte, po chrbte mi idú zimomriavky. Táto skúsenosť sa pre mňa stala veľmi silným impulzom organizovať podobnú púť aj na Slovensku, čo sa podarilo v roku 1990, keď sa uskutočnila prvá púť zo Stropkova do Ladomirovej na miesto bývalého pravoslávneho monastiera.
V auguste 1988 som mal možnosť vycestovať do Grécka a zúčastniť sa na celosvetovom kongrese pravoslávnej mládeže Syndesmos na ostrove Spetses, na ktorý prišli mladí ľudia z celého sveta. Tešil som sa na nadväzovanie nových kontaktov. Moja radosť sa znásobila, keď som medzi dvomi stovkami účastníkov stretol aj otca Gabriela v sprievode dvoch mládežníkov z Poľska. Priateľsky sme sa zvítali a mne sa opäť naskytla možnosť rozprávať sa s ním na rôzne témy. Nezabudnuteľné sú pre mňa prechádzky okolo pobrežia, počas ktorých mi hlbšie vysvetľoval zmysel Isusovej modlitby. Jeho poučné a múdre slová sa mi hlboko vryli do duše.
Počas voľných chvíľ mi nezištne pomohol napísať prednášku v ruskom jazyku, s ktorou som následne vystúpil a informoval účastníkov kongresu o aktivitách pravoslávnej mládeže na Slovensku. Ukázal sa ako veľmi láskavý a obetavý priateľ, akých je v súčasnom svete veľmi ťažké nájsť.
Jeromních Gabriel (Giba) sa svojím cnostným životom usiloval napodobňovať Spasiteľa Isusa Christa, ktorého miloval celou dušou a celou mysľou. Stal sa príkladom pokory a lásky pre mnohých ľudí, ktorým neúnavne vysvetľoval, ako majú žiť podľa Božieho obrazu a podoby, aby došli do Božieho kráľovstva.
Ján Zozuľak
