/ Svätí a starci - Svedectvá / Spomienky starca Efréma Arizonského

Spomienky starca Efréma Arizonského

Spomienky starca Efréma Arizonského

 

Starec Efrém Arizonský, svetským menom Ján Moraítis, sa narodil 24. júna 1928 v meste Volos v Grécku. Detstvo prežil v chudobe. Otcovi pomáhal pri práci, ale stále nasledoval zbožný príklad svojej cnostnej matky, ktorá mu ukázala cestu k mníšskemu životu. Neskôr sa sama stala mníškou s menom Teofanó.

Počas prvých rokov nemeckej okupácie Grécka bol nútený zanechať školu. V tom čase stretol istého jeromnícha zo Svätej Hory Atos, ktorý žil v bratstve starca Jozefa Isychastu. Vybral si ho za svojho duchovníka a vďaka rozhovorom s ním ako štrnásťročný začal túžiť po mníšskom živote. Požehnanie odísť na Svätú Horu od neho však nedostal, až keď dovŕšil devätnásť rokov.

Svoju prvú cestu na Svätú Horu Atos starec Efrém opísal takto:

„Ráno 26. septembra 1947 som sa na malej loďke plavil na Svätú Horu Atos. Niekto by mohol povedať, že som odišiel z brehu dočasného sveta na druhý breh večnosti. V prístave skýtu svätej Anny ma čakal vážený starček menom Arsénios.

– Ty si Janko z Volosu? – opýtal sa ma.

– Áno, otče, – odpovedal som, – odkiaľ ma poznáte?

– Ach, starec Jozef to vie od svätého Jána Krstiteľa. Včera večer sa mu zjavila Presvätá Bohorodička a povedala mu: ‚Posielam ti ovečku, vezmi ju k sebe do ohrady.‛

Moja myšlienka sa v tej chvíli upriamila na svätého Jána Krstiteľa, môjho ochrancu, na ktorého deň narodenia som sa narodil aj ja. Cítil som veľkú vďačnosť za túto jeho starostlivosť.

– Nuž poďme, Janko, – povedal mi mních Arsénios. – Poďme, pretože starec nás čaká.

Vyšli sme hore kopcom. Aké to boli pocity! Nie je v ľudských silách ich opísať! Ten večer v kaplnke svätého Jána Krstiteľa vytesanej v jaskyni som dal sľub poslušnosti. Tam vnútri, v slabom svetle, moja duša svojím spôsobom spoznala žiarivú osobnosť svätého starca.“

 

Starec Efrém Arizonský

Spomienky starca Efréma Arizonského