Svätý Juraj a mešita
Hovoria, že jeden aga v Margarite chcel urobiť z chrámu svätého Juraja mešitu. Margarita bola vtedy tureckou dedinou. Zavolal si kňaza, vysvetlil mu svoj „svätý zámer“ a prísne mu povedal:
– Skôr, než sa skončí mesiac, odovzdáš mi chrám!
Kňaz mal pocit krivdy. Odovzdať Christov chrám, aby sa stal miestom uctievania antichrista? Ale čo mohol urobiť? Keď sa končil mesiac, aga by ho zobral len preto, že chcel.
Jeden mesiac kňaz každodenne slúžil bohoslužby. Posledný deň, keď slúžil a povedal: „Modlitbami…“, kľakol si na kolená pred ikonou svätého Juraja a s plačom mu povedal:
– Môj svätý Juraj, ty nemôžeš ochrániť svoj chrám a očakávaš to odo mňa? Ja neznesiem, aby som videl tvoj chrám ako mešitu! A keď sa tak stane, pôjdem sa utopiť!
V ten istý večer bol v dome agu doslova zmätok, pretože aga kričal, že ho bijú palicami.
Zhromaždilo sa veľa ľudí. Všetci sa pýtali, čo sa mu stalo. Aga odpovedal, že ho začal biť jeden mladý jazdec na koni. Kto to mohol byť? Turci to nevedeli pochopiť, ale kresťania to hneď pochopili.
– Náš pán svätý Juraj, ktorému chcel zobrať chrám a urobiť z neho mešitu! Teraz uvidíme!
Bohom osvietený kňaz utekal do chrámu, zobral ikonu svätého Juraja a odniesol ju agovi. Keď aga zbadal ikonu, vzdychol si:
– Bol to on! On ma bil.
Keď sa vrátil k svojim príbuzným a ďalším Turkom, ktorí stáli okolo, povedal:
– Nech sa nikto neodváži dotknúť chrámu svätého Juraja. A naozaj. Turci po tejto udalosti sa nielen nedotkli chrámu, ale venovali mu svoje pozemky.
Aká živá je naša viera! Aká silná je prítomnosť svätých v živote našej Cirkvi! Aká riadiaca je prítomnosť svätých kňazov! Tých, ktorí slúžia Christovi celým svojím bytím.
Radujte sa a veseľte sa, že ste sa stali hodnými byť pravoslávnymi kresťanmi, pretože naša viera je živá.
Prevzaté z knihy: ANAGNOSTÓPOULOS, S.: Verím… „v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“. Prešov 2012.
