Tisíc dní a tisíc nocí
Keď diabol videl pokoru ctihodného Serafima Sarovského, rozpútal proti nemu tvrdú vojnu zlých myšlienok. V podobnej vojne v minulosti padli aj niektorí z najväčších bojovníkov. V tejto neznesiteľnej duchovnej skúške sa ctihodný Serafim s modlitbou obrátil k Isusovi Christovi a Presvätej Bohorodičke. Zároveň sa rozhodol prijať nový, ešte väčší zápas modlitby, napodobňujúc dávnych kresťanských stĺpnikov, aby oddialil a zničil pasce démonov. V noci, keď ho nikto nevidel, v hlbokom lese vystupoval na vysokú žulovú skalu. Vzpriamený alebo kľačiaci sa dlho modlil a z hĺbky duše vyslovoval modlitbu mýtnika: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“
Tento nový stĺpnik umiestnil aj do svojej kélie kameň strednej veľkosti, kde sa modlil od rána do noci. Schádzal z neho len vtedy, keď si potreboval oddýchnuť z úplného vyčerpania, alebo sa trochu posilniť skromným jedlom. V tejto veľkej askéze prežil tisíc dní a tisíc nocí. Diabla definitívne porazil a vojna so zlými myšlienkami sa skončila. Tento neobvyklý zápas modlitby a kľačania ho veľmi vyčerpal a urobili sa mu strašné rany na nohách, ktoré sa mu nikdy nezahojili.
Kým ctihodný Serafim žil, nikto nevedel o jeho neobvyklom cvičení sa v askéze, pretože sa mu podarilo schovať ho pred zvedavým ľudským pohľadom. Tambovský biskup položil igumenovi Nifonovi, nástupcovi otca Izaiáša, dôvernú otázku o ctihodnom Serafimovi, na ktorú dostal takúto odpoveď: „Vieme o zápasoch a živote otca Serafima, ale nikto sa nikdy nedozvedel o tajomných stránkach jeho úsilia, ani o jeho státí na skale počas tisíc dní a tisíc nocí.“
Tesne pred blaženou smrťou ctihodný Serafim podľa vzoru dávnych askétov niektorým bratom Sarovského monastiera, okrem iného, vyrozprával aj o tomto veľkolepom zápase. Jeden z prítomných povedal, že takýto zápas prevyšuje ľudské sily. Ctihodný Serafim zareagoval s pokorou, ktorá vyvierala z jeho silnej viery:
– Svätý Symeón Stĺpnik stál na stĺpe štyridsať rokov. Môže sa moje úsilie porovnať s jeho askézou?
A keď dotyčný poznamenal, že ho v tomto období pravdepodobne posilňovala Božia blahodať, ctihodný Serafim mu odpovedal:
– Áno, v opačnom prípade by ľudské sily nestačili. Vo svojom vnútri som cítil pomoc a útechu, veľký nebeský dar, ktorý zostupuje zhora od Otca svetiel.
Potom sa na chvíľu odmlčal a dodal:
– Keď sa naše srdce dostane do vytrženia, Boh je s nami.
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009
