Veľká štyridsiatnica
Počas týždňa ctihodný Serafím Sarovský duchovne zápasil v pustovni a v predvečer nedieľ alebo sviatkov prichádzal do Sarovského monastiera a zúčastňoval sa na večernej bohoslužbe, celonočnom bdení a rannej bohoslužbe. Na svätej liturgii pristupoval k svätej Eucharistii. Následne až do večernej bohoslužby prijímal bratov, ktorí k nemu prichádzali s rôznymi problémami. Potom si zobral chlieb na celý týždeň a vrátil sa do svojej pustovníckej kélie. Celý prvý týždeň Veľkej štyridsiatnice sa zdržiaval v monastieri, kde sa vyspovedal a pripravil k svätému Prijímaniu. K svätej Eucharistii pristupoval s hlbokou vierou.
Čas modlitby spájal ctihodný Serafím so zdržanlivosťou a prísnym pôstom. Na začiatku pustovníckeho života jedol tvrdý a suchý chlieb, ktorý si každú nedeľu bral z monastiera na celý týždeň. Veľkú časť z tohto chleba v pustovni oddeľoval pre vtákov a zvieratá, ktoré ho mali rady a často navštevovali miesto, kde sa modlil a duchovne zápasil. Rešpekt pred ním mali dokonca aj divé šelmy. Často k nemu prichádzal veľký medveď, ktorému dával potravu. Občas aj návštevníkom dovolil zazrieť medveďa, ale keď mu prikázal odísť, stratil sa v lese a potom k nemu znovu prišiel.
Neskôr tento askéta ešte viac sprísnil pôst. Prestal jesť chlieb a oddal sa takej zdržanlivosti, že jedol len zeleninu zo svojej záhrady, na ktorej „pracoval vlastnými rukami“, ako hovorí apoštol Pavol. Prvý týždeň Veľkej štyridsiatnice až do soboty vôbec neprijímal potravu a následne pristúpil k prijatiu svätej Eucharistie.
Keď celkom prestal jesť chlieb, dva a pol roka si z monastiera nebral žiadne potraviny. Bratia sa čudovali, čo starec jedol počas celého tohto obdobia nielen v lete, ale hlavne v zime. Tesne pred smrťou ctihodný Serafím blízkym osobám vyrozprával, že takmer tri roky pil odvar z istého druhu trávy, ktorú v lete zbieral a sušil si ju na zimu.
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J. Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
