Vyznanie veľkomučeníka Juraja
Juraj sa so slávou vrátil do Nikomídie v Malej Ázii, sídelného mesta cisára Diokleciána, ktorý bol na svojho dôstojníka veľmi pyšný. Rozšírenie kresťanstva však znepokojovalo aristokratov i samotného cisára, pretože úpadok Rímskej ríše pripisovali nie skutočným príčinám, ale existencii kresťanstva.
Počas rokovania v Nikomídii cisár Dioklecián vydal prísne nariadenie s úmyslom celkom zničiť kresťanstvo. Táto iniciatíva nepriniesla očakávaný výsledok, preto sa šľachtici rozhodli zvolať nové stretnutie. Zúčastnil sa na ňom aj Juraj, ktorý požiadal o slovo a navrhol, aby sa skončilo prenasledovanie kresťanov a aby bolo obyvateľom ríše dovolené veriť v akéhokoľvek Boha. Tieto slová medzi zúčastnenými vyvolali rozruch a rozčúlený Dioklecián sa opýtal Juraja, či azda aj on nie je kresťanom. Vyznanie Juraja prišlo ako blesk z neba, pretože všetci pochopili, že kresťanstvo už malo prívržencov vo všetkých vrstvách spoločnosti.
Dioklecián okamžite vydal rozkaz, aby Juraja chytili a predviedli pred dozorcu Magnentiosa, ktorý urobil výsluch ohľadne správania sa mladého dôstojníka a pokúsil sa priviesť ho k rozumu. Magnentios nič nedosiahol a Dioklecián sa ešte viac rozčúlil, preto sa rozhodol urobiť posledný pokus. Keď pochopil, že Juraj je neústupný a že sa márne snaží presvedčiť ho, aby sa zriekol kresťanskej viery, prikázal vydať ho na mučenie.
Jeden z oštepov, ktorými bodali Jurajovo telo, ho poranil, ale ostatné sa ohli, akoby boli z olova. Juraja po zemi ťahali do väzenia, kde ho hodili na zem, priviazali mu nohy k drevu a na hruď mu na cisárov príkaz položili ťažký kameň. Tak ho nechali celú noc a ráno za ním prišiel sám Dioklecián, aby sa presvedčil, či jeho dôstojník zmenil vieru.
Juraj mu veľmi odvážne povedal, že nezradí vieru v Christa a bude znášať všetky mučenia, pretože ho čoskoro oslobodia od terajšieho života. Cisár Dioklecián ihneď prikázal priviazať Juraja na koleso a neľútostne ho mučiť. Vojaci pod koleso umiestnili dosky s kopijami rôznych tvarov, ktoré trčali na všetky strany. Keď roztočili koleso, kopije z Jurajovho tela vytrhávali malé kúsky a celkom ho zaliala krv. Christov mučeník sa ustavične modlil a za všetko ďakoval Bohu.
Krutý cisár Dioklecián pohrdol mocou Jurajovho Boha a v sprievode niekoľkých vojakov sa odobral do pohanského chrámu, aby priniesol obeť bohu Apollónovi. Mučenie na kolese pokračovalo a v istej chvíli sa pred Jurajom zjavil anjel Pána, ktorý ho odviazal z kolesa a uzdravil mu všetky rany. Keď to vojaci zbadali, schytili Juraja a odviedli ho do Apollónovho chrámu. Dvaja dôstojníci, Anatólios a Protoléontas, ktorí sa nachádzali v chráme, pochopili Božiu moc, odhodili meče a vyznali vieru v Isusa Christa. Okamžite ich sťali zo strachu, aby sa kresťanstvo nešírilo ďalej. Cirkev si pripomína ich pamiatku spolu s veľkomučeníkom Jurajom.
Cisár si v tej chvíli uvedomil, že situáciu už nemá pod kontrolou, preto vydal nariadenie okamžite usmrtiť kohokoľvek, kto prijme kresťanstvo za svoje náboženstvo. Následne prikázal vojakom naplniť veľkú jamu vápnom, uhasiť ho vodou a na tri dni hodiť Juraja dnu, aby z neho nezostali ani kosti. Keď ho viedli na miesto mučenia, Juraj sa modlil k všemohúcemu Bohu, aby ho vyslobodil podobne, ako troch mládencov z babylonskej pece. S touto myšlienkou vošiel do jamy a vojaci, ktorí splnili príkaz, sa vrátili späť.
Po troch dňoch Dioklecián poslal vojakov pozbierať ostatky Jurajovho tela, aby si ich náhodou neodniesli kresťania. Keď začali prehľadávať vápno, našli vzpriameného Juraja s rukami vyzdvihnutými k Bohu, ktorému ďakoval za pomoc. Všetci prítomní sa tomu veľmi čudovali a mnohí z nich uverili v Boha, ale Dioklecián to pripisoval mágii. Spolu s cisárovnou Alexandrou a so sprievodom sa išli pozrieť na miesto mučenia. Keď vojaci vybrali Juraja z jamy, všetci prítomní videli a obdivovali, že na Jurajovom tele nebola žiadna stopa po vápne. Cisár Dioklecián sa ho opýtal, akým spôsobom si zachránil život. Juraj mu pokorne odpovedal, že Pán náš Isus Christos ho ochránil od každého zla, ktoré mu spôsobilo neľudské cisárovo zaobchádzanie.
Ján Zozuľak
Vyznanie veľkomučeníka Juraja
