Vyznanie viery
Často okolo seba počujeme, a sami to tiež opakujeme, že svet sa pokazil, panuje zlo a spoločnosť je neznesiteľná. Dokonca tvrdíme, že za všetko zlé, čo sa deje v nás a okolo nás, môže „zlá“ spoločnosť. Zabúdame však, že spoločnosť tvoríme my sami. A keď spoločnosť je „zlá“, hlavní zodpovední sme my sami, ktorí slovom i skutkom predkladáme zlo ako vzor života.
Súčasná spoločnosť často človeku ponúka zlo. Existuje však aj iná spoločnosť, Christova Cirkev, ktorá mu ponúka niečo iné: svätosť. Cirkev každý deň oslavuje a predkladá nám nejakého svätého a volá nás, aby sme sa k nemu priblížili, aby sme ho spoznali, ale hlavne, aby sme napodobňovali jeho svätý život. Cirkev je miesto, kde sa ľudia neustálym duchovným zápasom posväcujú. Celé stáročia v Cirkvi žili svätí, ktorí s úprimným srdcom prijali Christove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“[1]
Svätí sú pre nás svojím životom vzorom ozajstného kresťanského života a v histórii sa nikdy nevytratili. Jedným z takýchto svätých Pravoslávnej cirkvi je nedávno žijúci arcibiskup Lukáš Voino-Jasenecký, svätý pastier a lekár – chirurg (1877 – 1961), ktorý žil v tragickom komunistickom období prenasledovania Pravoslávnej cirkvi v Rusku. Ako veľmi mladý objavil skutočný zmysel života a žil veľmi duchovne. Študoval lekársku vedu, bol vysvätený na kňaza, stal sa biskupom a slúžil trpiacemu Božiemu ľudu uzdravovaním, učením, utešovaním, a duchovným vedením. O biskupovi Lukášovi boli napísané mnohé knihy, ktoré svedčia o jeho obdivuhodnom, búrlivom a dojímavom živote. Dokonca o ňom bola spracovaná videokazeta, ktorá prezentuje autentické zábery z jeho života a práce lekára tiel i duší.
Biskup Lukáš bol vynikajúci vedec a profesor chirurgie v kritickej dobe, keď sa ocitol pred dilemou, že si musel vybrať Christa s krížom alebo bez kríža. Vybral si prvé. Zodvihol kríž vyznania viery a pobral sa cestou Golgoty. „Zamiloval som si mučeníctvo,“ napísal svojmu synovi. A naozaj sa ukázal ako mučeník a vyznávač pravoslávnej viery, za ktorú bol prenasledovaný, ohováraný, väznený, mučený a posielaný do vyhnanstva. Vyčerpávajúce výsluchy a premiestňovanie z miesta na miesto mu spôsobovali hrozné strádanie a neuveriteľné peripetie.
Posvätená osobnosť biskupa Lukáša a jeho mučenícky život v dobe, ktorú mnohí z nás na vlastnej koži zažili, majú čo dať súčasnému kresťanovi, a hlavne tým, ktorí zasvätili svoj život službe Bohu a svojmu národu, predovšetkým však trpiacemu človeku.
Podľa knihy o Lukášovi Voino-Jaseneckom spracoval Ján Zozuľak
[1] Mt 16, 24.
