Záchrana Arsénia Kappadockého
Na skale v jednej jaskyni bola kaplnka Bohorodičky. Fárasiotčania predĺžili skalu drevenou terasou, aby tam bolo viac miesta. Museli vystúpať po štyridsiatich schodoch vyrytých do skaly a po ďalších stodvadsiatich schodoch, ktoré boli vyrobené z drevených dosiek, aby prišli až ku kaplnke. Nuž, do tejto kaplnky, ako obvykle, išiel slúžiť bohoslužby otec Arsénios Kappadocký spolu so žalmistom Pródromom.
Keď sa skončila svätá liturgia, otec Arsénios na chvíľu vyšiel na terasu. Na mieste, kde sa opieral, sa odtrhla jedna doska a otec Arsénios spadol do priepasti.
Istý roľník, ktorý ho z druhej strany videl padať, nechal svoje voly v záprahu a bežal pozbierať jeho roztrúsené telo, ako sa domnieval.
Pródromos si nič nevšimol, pretože bol v kaplnke a upratoval. Keď roľník pribehol na toto miesto pod skalou, videl celé, ale nehybné telo otca Arsénia. Chcel ho chytiť, ale otec Arsénios mu povedal: „Nedotýkaj sa ma, nič mi nie je.“
Otec Arsénios zostal nehybný nie preto, že by sa bol udrel, ale z nesmierneho dojatia, pretože vo chvíli, keď padal do priepasti, vzala ho do náruče nejaká žena, zniesla ho dole a nechala tam. V tej chvíli sa podľa vlastných slov cítil ako malé dieťa v náručí matky.
Po tomto dojatí vstal a vyšiel z priepasti po stošesťdesiatich schodoch, ktorých výška bola päťdesiat metrov, znovu vošiel do kaplnky Bohorodičky a o tom, čo sa stalo, vyrozprával Pródromovi, ktorý bol zamestnaný upratovaním chrámu a vôbec o ničom nevedel. Navyše, roľník potom šiel do Fárasy a všade o tom rozprával.
Prevzaté z knihy: Mních Paisij Svätohorský: Život starca Arsénia Kappadockého. Bratislava 2015.
