Svätá Katarína
Svätá Katarína pochádzala z aristokratickej rodiny v Alexandrii. Bola veľmi bystrá a vďaka bohatstvu svojho otca študovala pri najlepších učiteľoch grécku filozofiu a medicínu. Naučila sa tiež cudzie jazyky. Jej vzdelanie, ženská krása a bohatstvo jej rodiny z nej urobili najžiadanejšiu nevestu v celej oblasti. Chcela sa vydať za muža, ktorý by jej bol rovnocenným partnerom, preto odmietala mnohé ponuky na sobáš.
Jej matka sa snažila vyriešiť tento problém, preto ju poslala za istým kresťanským askétom neďaleko Alexandrie, aby sa s ním poradila. Nepoznala ešte pravého Boha, ale mala otvorené vnútro, preto jej Boh cez tohto zbožného pustovníka zjavil svoju vôľu. Po rozhovore s ním, ale aj vďaka snu, v ktorom videla Bohorodičku, sa rozhodla, že sa naučí kresťanskej viere a dá sa pokrstiť. Po krste videla vo sne Bohorodičku a Christa. Bohorodička jej na ruku navliekla prsteň a požiadala ju, aby sa jej jediným ženíchom stal jej Syn. Keď sa Katarína zobudila, na prste zbadala prsteň a pochopila, že to nebol obyčajný sen. Odvtedy zasvätila svoj život Christovi a Jeho Cirkvi. Tak Katarína najlepším spôsobom spojila svetskú múdrosť s večnými hodnotami zbožnosti. Všetko svoje bohatstvo a vzdelanie odovzdala službe Evanjelia. Svojimi slovami aj skutkami privádzala k Christovi mnohé ďalšie dievčatá.
Začiatkom 4. storočia, počas panovania Maxentia, sa začalo kruté prenasledovanie kresťanov. Katarína sa nezľakla, ale s odvahou hlásala, že Isus Christos je jediný pravý Boh. Správca provincie ju dal chytiť a sľubmi sa ju snažil prehovoriť, aby sa vzdala svojej viery. Ona odvážne bránila kresťanstvo a ukázala mu malý krížik ako najväčšiu múdrosť. Jej odvaha a vzdelanie na neho urobili veľký dojem.
Keď správca pochopil neochvejné presvedčenie Kataríny o kresťanskej viere, dal si zavolať najmúdrejších rečníkov v Alexandrii, aby jej pri verejnej rozprave dokázali, že sa mýli. Katarína ich však múdrymi slovami s Božou pomocou umlčala a niektorí z nich sa dokonca presvedčili o pravde jej slov a prijali kresťanskú vieru. Maxentios to považoval za veľkú urážku svojej osoby a v ohni dal upáliť všetkých svojich mudrcov. Katarínu dal zbičovať a uvrhnúť do väzenia, ale ona zostala nebojácna a pevná vo svojej kresťanskej viere. Mnohých, ktorí ju navštívili vo väzení, tiež priviedla k Christovi. Bola medzi nimi aj Maxentiova manželka Faustina, jej strážca dôstojník Porfýrios a dvesto vojakov.
Maxentios to nemohol zniesť, preto prikázal Katarínu mučiť na kolese, ktoré otáčali. Nože, pripevnené na podstavci, zraňovali jej telo. Správca dúfal, že Katarína podľahne silným bolestiam a zradí Christa. Kruté mučenie ju nezlomilo, ba naopak, hrdinsky ho znášala a do konca života zostala pevná v kresťanskej viere, za čo ju Boh odmenil a posilňoval v každom utrpení. Koleso sa obdivuhodným spôsobom polámalo a Katarína sa ocitla slobodná. Nazlostený správca okamžite prikázal, aby jej sťali hlavu.
Katarína s veľkou oddanosťou slúžila Pánovi a 25. novembra roku 304 sklonila svoju čestnú hlavu pod meč kata. Čistou krvou tak poliala semeno Evanjelia, ktoré v Egypte zasial evanjelista Marek. Neskôr boli nájdené sväté ostatky veľkomučeníčky Kataríny a prenesené do monastiera na hore Sinaj. Tento historický monastier založil cisár Justinián a zasvätil ho Premeneniu Christa Spasiteľa, ale vďaka ostatkom svätej Kataríny, ktoré sa v ňom uchovávali, bol premenovaný na jej počesť.
Monastier svätej Kataríny na Sinaji je známy ojedinelými a starými rukopismi, ktoré sú uložené v jeho vzácnej knižnici. Sú v ňom aj iné vzácne pamiatky, ktoré patria do bohatstva diel kresťanského umenia: ikony, mozaiky, rezbárske práce a ďalšie. Časom sa monastier stal centrom pre zbožných pútnikov, ktorí tu prichádzajú uctiť si sväté ostatky veľkomučeníčky Kataríny a z monastiera si ako požehnanie odnášajú prsteň svätej Kataríny.
Cirkev si pripomína pamiatku svätej veľkomučeníčky Kataríny 25. novembra/8. decembra.
Ján Zozuľak