Svätý Fótios Veľký
Cirkev sa od svojho vzniku snažila osvietiť svetlom Evanjelia rôzne národy, preto konala misiu po celom svete. Na duchovnom formovaní Slovanov má najväčšie zásluhy Byzancia, odkiaľ prijali kresťanstvo aj Slovania a Bulhari. Počas vlády byzantského cisára Michala III. zohral dôležitú úlohu aj patriarcha Fótios, ktorý bol jedným z najväčších učencov v 9. storočí. Okrem vynikajúceho vzdelania sa vyznačoval cnostným životom. V jeho dobe sa misionárske aktivity Byzantskej ríše obracali i k Arabom, Chazarom a ďalším národom.
Cisár Vardas zosadil konštantínopolského patriarchu Ignatia a na jeho miesto dosadil Fótia, ktorý proti svojej vôli nastúpil na patriarší trón. Za patriarchu bol vybraný ako laik a za päť dní prijal diakonské, kňazské a biskupské svätenie. S takýmto postupom nesúhlasil rímsky pápež Mikuláš I., ktorý neuznal jeho voľbu za patriarchu. Voľbu Fótia potvrdil konštantínopolský snem roku 861, ale pápež v roku 863 zvolal do Ríma iný snem a ten Fótia zosadil z trónu. Tak sa začali vážne spory medzi kresťanmi vo východnej a západnej časti Rímskej ríše.
Ďalší spor nastal v otázke miešania sa pápeža do záležitosti Bulharskej cirkvi, ktorá prijala Evanjelium vďaka úsiliu Fótia. Pápež poslal do Bulharska svojich kňazov, ktorí tam šírili učenia, neznáme pre Pravoslávnu cirkev. Ich cieľom bolo odtrhnúť Bulharskú cirkev od konštantínopolského patriarchátu.
Svätý Fótios roku 867 zvolal veľký snem, ktorý odsúdil pápeža a jeho skutky. Toto bol počiatok rozkolu medzi rímskou a konštantínopolskou Cirkvou. Ich vzájomné vzťahy ochladli, ale neprerušili sa úplne. Tragédia rozkolu sa zavŕšila v 11. storočí.
Svätý Fótios bol neúnavným bojovníkom za čistotu pravoslávnej viery a časť svojho života strávil vo vyhnanstve. V roku 877 sa druhýkrát stal konštantínopolským patriarchom a bol ním až do roku 886.
Za svoj zápas a svätosť života bol zaradený medzi svätých Cirkvi a jeho pamiatku si pripomíname 6./19. februára.
Ján Zozuľak
