/ Svätí a starci / Vzťah starca Paisija k mladým

Vzťah starca Paisija k mladým

Vzťah starca Paisija k mladým

 

Starec mal zvláštny duchovný vzťah s mladými. Skutočne ich miloval ako svoje deti, zaujímal sa o to, aby našli svoju cestu a modlil sa za nich. Pomáhal im prekonávať ich ťažkosti a problémy. Súcitil s nimi. Oni cítili jeho veľkú lásku, preto mu nekonečne dôverovali, zachovávali mu poslušnosť a doslova ho zbožňovali. Videl si v jeho kélii mladých, ktorí žili duchovne a chceli sa oddať Bohu, ako aj iných, ktorí chceli mať rodinu, ale aj narkomanov, anarchistov, vybočených z cesty, duševne chorých, popletených, zúfalých, ktorí pomýšľali na samovraždu. Keď sa po radách starca kajali a napravili, navštevovali ho duchovne zmenení, ale aj ako kazatelia pokánia medzi svojimi priateľmi, ktorých privádzali k starcovi. Aby bol zrejmý spôsob pomoci, sú zaznamenané niektoré príhody, ktoré o tom svedčia.

Pomohol mnohým toxikomanom, aby prestali používať toxické látky. Na začiatku sa mu podarilo vzbudiť ich záujem, komunikovať s nimi a získať ich dôveru. Pozorne ho sledovali a prijímali jeho rady. Mnohí sa vďaka jeho modlitbe a pomoci oslobodili od vášne a stali sa úprimnými kresťanmi a dobrými hlavami rodín. So súcitom hovoril: „Nešťastníci, nemôžu sa pozbierať. Dnes sa mládež sama znehodnocuje.“ Sám im viazal šnúrky na topánkach, vyháňal muchy, ktoré ich obťažovali, upravoval im vlasy, ktoré im padali do očí. Radil im, aby sa vyspovedali, aby žili duchovným životom, aby si našli jednoduchú prácu, aby sa niečím zamestnávali. Odporúčal im, aby jedli mrkvu a dával im aj iné praktické inštrukcie. Posielal ich do vhodného prostredia na neutralizáciu toxických látok, pomáhal im zaradiť sa do spoločnosti a založiť si rodinu.

Istý mladý narkoman sa snažil prestať so svojou vášňou, kvôli ktorej trpel on sám i jeho rodina. Aj keď mal v sebe matný a neurčitý obraz o otcovi Paisijovi, napriek tomu o neho oprel svoju poslednú nádej. „Bude mať nejaký liek, aby som s tým skoncoval,“ pomyslel si, keď prichádzal ku kélii Panagúda. Len čo ho starec zbadal, s úsmevom mu povedal: „Poď, poď; mám pre teba nejaké dobré lieky,“ a dal mu do dlane trochu lieskových orieškov.

Skutočne, jeho „lieky“ sa ukázali ako účinné a stal sa zázrak. Závislosť mladíka na drogách bola akoby odrezaná nožom.

Prevzaté z knihy: Isaak, Jeromních:  

Život starca Paisija Svätohorského. Bratislava 2013.

VZŤAH STARCA PAISIJA K MLADÝM